Pod hviezdnou oblohou

Zobrať ťa za ruku

len tak, bez záruky, čo sa bude diať

prebehnúť cez lúku

so stopármi na krajnici bezhlavo sa smiať

Dať si šatku cez oči a za mesto kráčať

radovať sa vždy, keď nová zákruta sa bude stáčať

A za ňou nájsť dve záhradné stoličky

staré kino premieta len západ slnka

presne tam, kde dá sa ešte spraviť zázrak maličký

a čistú vodu budeš počuť žblnkať

ak sa ten film skončí skôr, nič sa nestane

veď vieš, že s tebou rýchlo sa naň dívať prestanem

V sále už zhasli, vraj: Dnes nič viac nehráme

počuť len cvrčky na steblách trávy

nad nami noc v hviezdičkovom pyžame

zrazu mi napadne: Ty si  ten pravý…