Otvorila som oči a všetko bolo na svojom mieste
no predsa jadro zmenilo sa
Niekto potiahol ma za ruku, že treba spáliť most
no ja som tu doma, ty si tu, a tak kričím „dosť!“
lenže neprišla ani ozvena
a srdce nebilo
možno zobralo si dovolenku
a teraz sedí na pláži
pod slameným slnečníkom
lebo má jemnú pokožku
a možno zomrelo a bezvládne leží pod krížom
hádať sa neodvážim
A ty si sa v rannej hmle stratil tiež
ani slová s vôňou malín nie sú tu
ani šepot noci
ani polemika nesmrteľnosti chrústa
nič
Keď zrazu chuť všednosti mám v ústach
Keď kráčam zas po známej ulici
s popom v ušiach, s pivom v pravici
bez pokusov teleportovať sa k tebe, láska
lebo týchto päť písmen je zrazu podradne ohraničených
že by naozaj pod ťarchou času cit popraskal
a objaví sa už len vráska?
Napriek tomu mám nechty zaryté v tvojej vôni
čaká ma slnečný deň
no milujem čaro tôní
Voľnosť priala som si z oboch strán zrkadla
no nechcem ju, nie!
budeš mi chýbať
moja odlietajúca pseudoláska
Ďakujem Vám... Nálada písania je ...
Ascella, rada si čítam Tvoje básne. ...
Ascella, Tvoje básne sú veľmi precítené... ...
Celá debata | RSS tejto debaty