Klopkám si lodičkami po dlažbe
trochu dúfam že nájdem tajný vchod
No potom kráčam ďalej
klopem si potichu na odchod
Klop. Klop.
Klopem ti na dvere soľnou ružou sĺz
premokla nimi skrz na skrz
Škoda že ruže zvončeky nemajú
a nové kvapky stále padajú
Klop. Klop.
Zaklopem si aj na čelo
možno vyklepem ho ako auto po náraze
Ono sa šmyklo na tom čo vidieť nechcelo
auto zas krátko po námraze
Klop. Klop.
„Neklopať prosím“ píše doktor na dverách
(Vraj je to veľmi rušivý zvuk)
To sa mu hovorí keď je na opačnej strane dverí
Dážď ani ďateľ mu neuverí
Klop. Klop.