V parku na zemi sedelo dievča s pohľadom zastreným krásnym ako blankytné nebo niekto sa jej spýtal prečo je deň bezcenným Z pier jej ľahko odčítal: „Lebo… chýba mi…“ Chýbalo jej zajtrajšie ráno a teplý večer, keď svetu bol pánom pohľad do neznáma, aj dotyk saténu na koži rozpálenej. V studenej vode povahe podmanenej sa ľahko zapáčil odraz […]

Za oknom mráz a pár skrehnutých dlaní Na čiare života majú vpísané „la vie en rose“ Horúca káva s usadeninou nesplnených prianí kým nevychladne môže niekoho zraniť Ruže tak krvavo červené strácajú farbu v ozvene budúcich tŕnistých snov a mestský rozhlas zaplnil súmrak stovkami nezmyselných slov Pouličná lampa posmešne mi žmurká do svedomia na stole je […]

Otvorila som oči a všetko bolo na svojom mieste no predsa jadro zmenilo sa Niekto potiahol ma za ruku, že treba spáliť most no ja som tu doma, ty si tu, a tak kričím „dosť!“ lenže neprišla ani ozvena a srdce nebilo možno zobralo si dovolenku a teraz sedí na pláži pod slameným slnečníkom lebo má jemnú pokožku a možno zomrelo a bezvládne leží pod krížom hádať […]

Cítim sa ako plastelína dobre vieš, že je to tvoja vina som studená hruda, keď v samote ležím si horúce slnko, keď vonku sneží Mením sa dotykom každým ako hlina na hrnčiarskom kruhu som schopná z vášne vraždy keď budeš chcieť pod ruky múzu druhú Inokedy zase spravíš zo mňa bádateľa bozkami kráčam tisíce míľ chcieť tak málo a pri tom veľa daruj mi zopár bez […]

Dnes rozkotúľali sa mi korálky slabá niť sa pretrhla Jednu chcela som ti poslať, dať do obálky na poštu som dobehnúť nestihla Dnes kotúľajú sa z neba veľké kvapky keď sa dve stretnú, je z toho h2o láska A ja rozmýšľam prečo sme niekedy jak hlúpe bábky v magneťáku hrá tá obohraná páska Dnes rozkotúľali sa mi kvapky z očí a srdce sa rozpadlo na maličké korálky […]

Koľko ešte bude tých fatálnych koncov? Koľko ešte musí odznieť záverečných zvoncov? Koľkokrát sa pokúsime o nový, čistý register že mohli by sme milovať dnešok, na to nikto nemyslel Syndróm rozštiepených duší nás stále núti meniť masky ale ja už na to nemám chuť, odchod bude bez vydania (h)lásky Zbaliť kufre a zmiesť puzzle zo stola aj keď chýbal už len […]

Zobrať ťa za ruku len tak, bez záruky, čo sa bude diať prebehnúť cez lúku so stopármi na krajnici bezhlavo sa smiať Dať si šatku cez oči a za mesto kráčať radovať sa vždy, keď nová zákruta sa bude stáčať A za ňou nájsť dve záhradné stoličky staré kino premieta len západ slnka presne tam, kde dá sa ešte spraviť zázrak maličký a čistú vodu budeš počuť […]